Vplyv pandémie Covid 19 na zamestnanosť na Slovensku

Pandémia koronavírusu negatívne ovplyvnila výkonnosť slovenskej ekonomiky. Dosiahnutý prepad hospodárstva a zamestnanosti zaraďuje Slovensko medzi najviac postihnuté krajiny EÚ. Vplyvom núteného obmedzenia podnikateľskej činnosti a poklesu spotrebiteľského dopytu zo strany zákazníkov boli mnohí zamestnávatelia vystavení tlaku znižovania nákladov aj formou prepúšťania svojich zamestnancov. Situácia na trhu práce sa od začiatku roka 2020 postupne zhoršovala, pričom v mesiaci apríl a máj dochádzalo k medziročnému poklesu zamestnanosti v takmer celom spektre odvetví. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa v apríli 2020 evidovaná miera nezamestnanosti zvýšila historicky najvyšším tempom. Nárast nezamestnanosti pokračoval aj v mesiacoch máj a jún, avšak dynamika jej rastu sa postupne zmierňovala.

Koronavírus COVID-19 zásadne zasiahol do bežného fungovania v rôznych spoločenských oblastiach. Reštriktívne opatrenia mali vplyv na podnikanie v niektorých sektorových oblastiach viac, v iných menej. Po reštriktívnych opatreniach boli vládami prijaté opatrenia na podporu ekonomiky, ktoré smerovali primárne k zmierneniu negatívnych následkov spôsobených mimoriadnou situáciou. Koncom marca 2020 došlo vládou SR k schváleniu viacerých opatrení zameraných na zmiernenie ekonomických dopadov pandémie COVID-19. Ako prvé boli schválené nové typy sociálnych dávok v podobe pandemického nemocenského a ošetrovného. Neskôr vláda pristúpila k schváleniu aj opatrení priamej pomoci na udržanie pracovných miest v rámci tzv. „Prvej pomoci“ zamestnancom, podnikateľom a samostatne zárobkovo činným osobám.

V porovnaní s vybranými krajinami, SR prijala podobné podporné opatrenia aké boli uplatnené v okolitých štátoch. Zvyčajne sa jednotlivé krajiny od seba odlišovali vo výške a dĺžke poskytnutej pomoci podnikateľom. Maďarsko sa od ostatných krajín odlišovalo prevažne tým, že prijímalo skôr nepriame nástroje podpory. Na druhej strane Rakúsko poskytovalo príspevky s vyššou hodnotou ako v krajinách V4. Česká republika sa výškou sumy jednotlivých príspevkov zaraďuje za Rakúsko. SR a Poľsko poskytujú zamestnávateľom a SZČO príspevky s približne rovnakou výškou. Kurzarbeit a home office bol využitý počas prepuknutia pandémie a následnej izolácie zamestnancov vo všetkých skúmaných krajinách.

Viac sa o tejto téme dozviete v analýze Podpora zamestnanosti v období koronakrízy v SR a v okolitých krajinách.