Duševné zdravie na pracovisku sa stáva čoraz dôležitejšou témou. Úzkosti, depresie a syndróm vyhorenia majú veľký vplyv nielen na jednotlivcov, ale aj na produktivitu firiem a udržateľnosť trhu práce. Práve preto vznikla porovnávacia analýza politík v oblasti pracovného duševného zdravia, ktorú sme pripravili v rámci projektu BURNOUT PREVENT (Interreg Central Europe).

Slovensko: postupné kroky vpred, no stále s rezervami

Na Slovensku je duševné zdravie v práci zahrnuté v legislatíve najmä nepriamo – prostredníctvom Zákonníka práce, noriem BOZP a národných stratégií duševného zdravia. Zamestnávatelia sú povinní zabezpečiť bezpečné a zdravé pracovné prostredie vrátane psychosociálnych faktorov, no konkrétne riešenia prevencie vyhorenia či podpory mentálneho zdravia nie sú jednotne definované.

V porovnaní s inými krajinami:

• Nemecko má silnú legislatívu – psychická záťaž je súčasťou povinných hodnotení rizík a zamestnávatelia musia prijímať opatrenia na jej znižovanie.
• Slovinsko a Chorvátsko majú povinné psychosociálne hodnotenia rizík, no ich implementácia v praxi je obmedzená.
• Taliansko a Poľsko majú fragmentované prístupy a chýba im jednotný rámec pre prevenciu vyhorenia.

Digitálna doba – riziko izolácie a „always-on“ kultúry

Analýza upozorňuje aj na nové výzvy: hybridná práca a digitalizácia prinášajú riziko sociálnej izolácie a neustálej dostupnosti, čo môže zhoršovať stres a prispievať k vyhoreniu.

Čo potrebujeme na Slovensku zlepšiť

• Lepšie prepojiť legislatívu so skutočnými potrebami zamestnancov.
• Zaviesť praktické nástroje pre firmy – hodnotenie psychosociálnych rizík, školenia manažérov, programy wellbeingu.
• Zvýšiť povedomie o vyhorení a možnostiach jeho prevencie – nielen medzi HR odborníkmi, ale aj zamestnancami a vedením firiem.

Pre tvorcov politík a zamestnávateľov

Výsledky analýzy môžu slúžiť ako podklad pre tvorbu účinnejších opatrení v oblasti BOZP a HR stratégií, ktoré podporujú zdravé pracovné prostredie.

📄 Celú porovnávaciu analýzu si môžete prečítať tu.